Včera sme odštartovali prípravný kemp na Red Bull X-Alps , ktorý sa začne 15.6. Dovalili sa chalani, menovite Pavel, Zdenko a Filip, dotiahli káru a pustili sme sa do akcie.
Budíček na 5 ráno, zobrať batoh a šlapať. V pláne je preletieť až na kopec nad Zell am See, 150km vzdušnou čiarou od miesta, kde som začal kráčať. V ceste mám innsbrucké letisko a zdá sa že aj to počasie bude také, skôr pretekové, ako letové.
Šlapneme aj s tímom asi 1000m výšky a ja zlietam. Skúšal som síce niečo nabrať, no fúka dole brehom studený vetrisko a 8:30 je trošku skoro na poriadnu termiku v takýto deň. Došliapem si teda znova asi 500m nad úroveň lesa a štartujem do zatiahnutej oblohy. No pomaly sa učím, že nezáleží na počasí, len sa dostať do vzduchu!
Volám na letisko Innsbruck, aby aktivovali TRA NORDPARK, čo je umne, s citom pre realitu navrhnutý priestro pre paraglidistov, aby mohli letieť asi 5km vzdušnou čiarou od veže po kopcoch severne od mesta. Na xalpse bude aktívny, no tentoraz mi pani hovorí:
„Nie, neaktivujeme ho, je zlé počasie. Ak chcete zletieť, môžete, no len z Nordketre dolu.“
„Ale ja som na Zugzpitze, trénujem na xalps a plánujem to preletieť až do Zell am See…práve preto, že je zlé počasie, by som potreboval ten priestor preletieť, no nevadí, dáko to obletím…vďaka…“
Nečudujem sa jej, predsa, na nebi je temno, vo švajci zdá sa aj chčije, mraky sa váľajú pod kopcami, ktoré mám preletieť.
He. Bude metal.
Ale letí to krásne, kde tu stupáčik, kde tu rotorík, kde tu riťostisk, že ak sa nechytím, idem na stromy, až robím osudovú chybu. V snahe obletieť airspace letiska, tlačím sa na severnú stranu pohoria. Mraký nízko, vietor zozadu, snehu veľa. Preletieť sedlo sa mi nepodarí pre 10m výšky a rozhodol som sa že pristanem a došlapem, na kobru odštartujem na sever. No chyba. Nedám to ani za sprievodu ťažkého hromženia, ani za hodinu…medzičasom sa úplne zatiahlo, nohy mám mokré a na padáku 2 diery.
Podarí sa mi nakoniec odletieť na juh, čiže som stratil hodinu a pol, 500m výšky a nič z toho. V krúpkach vytočím a silnejúci sever ma drží nad hrebeňmi, prebíjam sa na sever, sz ku Aachensee. Tam huláka zdá sa tak, že cúvam, stojím proti vetru. Nevadí, to ma nezastaví. Tu mráčik, tu stupáčik, tu sa po kopci zviezť, tam v rotore pritočiť a ani neviem ako, odletel som až na Schmittehohe, do cieľa xalpsu. 150km vzduchom od miesta, kde sme začali.
Stopnem sa velku časť nazad, trochu po mňa príde Filip. Dnes dáme oddych, zalepíme diery na padáku, čo som spravil, nalepíme na pretekový nálepky a vyrazíme do Švajcu.
Lekcia z tohto dňa je: Nepristávaj. Môže pršať, snežiť, byť tma a fúkať, dáko sa už vzduchom premotáš!

Slunce vstáva rudě, v noci byla prolita krefff... 🙃

No...7h ránko...bude dnes pretekovo

Došlapať

Prvý zlet

Nóo...veterno

Toto musím prekonať, do sedla, by to bolo v pripade, že mi priestor aktivujú, keďže nie, musím do mordoru najväčšieho!…

Skočím na sever teraz?

Trošku sa to zlepšilo, skočím na sever tadiaľto?