Jednou z dôležitých úloh v príprave bolo aj naštudovanie a vylezenie ferrát, ktoré nepoznám, aby som ich na preteku a v strese nemusel hľadať.
Včera sme v celotímovom zložení vykmásali ferratu na otočák Mont Blanc, chata Monzino. Nie je ťažká, ale predsalen to bolo cca 1500m výšky. Cesta však ubieha s ľahkosťou, totiž kulisy najväčšej hory Álp, stien jak kráva a prepojení so zážitkami z kníh od Bonattiho, rozciťuje nejedného z nás.
A mňa najviac ten sneh, ktorý severák unáša z vrcholu Jorasses a ktorý hovorí, že predpoveď neklamala. Huláka. A ja mám v tom letieť, v rotore. No…čo budem špekuľovať, idem do vzduchu, aj keď fúka dole dolinou.
V rotoroch za baštami to celkom dáva hore, a mraky stoja, no v údoliach medzi nimi mraky letia tak, že mám obavy aby ma nespláchlo.
Nakoniec to funguje a motám sa, národné parky, zakázané priestory mi komplikujú postup a navigačná chyba s vetrom pekelným ma posadí. V turbo-xalps-metalovom nasadení vydriapem asi 650m výšky na reštart. Medzičasom sa rozfúkalo ešte viac, údolka plus vietor je kombo riadne. Raz ma dokonca zastaví a aj zahodí. No nakoniec sa prebijem a kilometre pribúdajú. Pri jednom preskoku ma v rotore zvŕta, fúka až 45kmh. Ale prebijem sa.
Večer o 17 pristávam vo vytýčenom cieli, v Les Deux Alpes po vyše 100km letu.
Bolo to drsné, ale zobral som si z tohto dňa veľa ponaučení.
Dnes tréningový kemp rozpúšťame, chalani idú domov, ja si dám asi deň pauzu a idem drtiť Švajc, kde sa bude lámať chleba.
![orolTricolorSK-e1738861350324[1]](https://xalps.durifuk.com/wp-content/uploads/elementor/thumbs/orolTricolorSK-e17388613503241-r45hlbani6721y71fanvqh349c0dkyk6fioqudhtvu.png "orolTricolorSK-e1738861350324[1]")