Prvého mája bol z paraglidingového hľadiska naj-deň preletárskeho lietania v histórii. A som rád, že som ho bol súčasťou.
Pár faktov:
6471 prihlásených letov
43 letov nad 300km
1 let nad 400km
svetový rekord vo voľnom trojuholníku
slovenský rekord vo FAI trojuholníku
…
A v dennom skóre tohto dňa, zhodou náhod štvrtku, dňa, ktorý nesie meno po severskom bohu blesku a hromu, Thursday, svieti na druhom mieste zo 6471 letov meno Ďurifuk, ktorého od prvého delilo len 120 metrov vzdialenosti. Previal som slovenský rekord spred 2 rokov, ktorý bol takisto uletený mnou a posunul o 22km na 332km.
Šialené? Z iného sveta? Dimenzie?
Nie.
Štastie praje pripaveným a odvážnym. Nič nie je nemožné, pre toho, kto skúša. Po strmých cestách ku hviezdam. Život meriame činmi, nie časom.
Všetci tí dávni hrdinovia, fiktívni i skutoční, všetci tí, ktorí sa nebáli postaviť výzvam, popasovať sa , pobiť, ísť s kožou na trh, do brhola Nemejského leva či močiaru Hydry, tí ma priviedli do tohto sveta, kde sa najšialenejšie sny stávajú realitou. Ich príklad., zakotvený v gréckych bájach v činoch mien tak nesmrteľných ako Sokrates, Xenofón, Marcus Aurelius, Héraklés aj Alexander. Útrapami a strádaním, únavou a beznádejou, prehrami a poučeniami, hladom, zimou, strachom a samotou, tým sú moje sny a činy podkuté. Nie tak mocne, ako ich, ale ja nikdy nedosiahnem čistý ideál oných nesmrteľných mien. Nemejského leva aj Hydru už zahlušili, Peržanov, MArkomanov i Kvádov už porazili… 
A viete čo ma napadlo po lete prvé a zároveň som nad tým začal snívať a pracovať. Tristrotridsaťdva JE MÁLO! To tie otcove výchovné metódy:
“ Spokojnosť je cesta do zabudnutia“ vravieval…
Dalo sa viac, urobil som chybu pod Grossglocknerom, tá ma stála 20 minút, to je 10 až 12km k dobru. Mohol som štartovať o cca 10 minút skôr, to je 5km k dobru. Trať som uzatvoril o 19:45 a slnko zapadlo až 20:20 to je 35 minút k dobru. Keď som si to prerátal, takmer hodina k dobru, to je aj s pesimistickým zohľadneným večerného plazenia sa, 30km k dobru. Mať aj najlepšie zbrane, teda najvýkonnejší padák na svete, najaerodynamickejšiu sedačku, a nečúrať vyklonením sa zo sedačky, ale počas plnej rýchlosti hadičkou, pridal by som až 8km k dobru.
Z toho vyplýva, že nastal čas konať. Môj padák je skvelý, ale určený je na bivak, je ľahký, má pár dier, síce zalepených, ale na výkone to nepridá. Aj hodín má nabúchaných už za ten rok a pol dosť. Sedačka má tiež svoje výkonnostné limity, dané aerodynamikou. Ak chcem útočiť ďalej, musím si zaobstarať novú výstroj.
Čo prinesie budúcnosť, neviem. Viem len, že po 12 rokoch od prvého letu na talianskom Antholzi, svietia v top 10 tri lety od Ďurifuka, všetky nad 300kmFAI.
Keď bachol Rajčan niekedy v 2016 SVK rekord cca 277km, naštartovalo ma to.
Povedal som si: „otca Ti!“
Dlhé roky som si písal presavzatie pokonať sa s tým. Až…to vytrvalosťou, zarputilosťou a skromne, poučením sa z vlastných chýb prišlo. Let prvého mája dvetisícdvadsaťpäť bol fenomenálny. Letel som ako čajka Johnatan, oblietal pilotov lepšie zvolenou stopou, krútiac hlavou, prečo opakujú mechanicky chyby a letia tak, ako sa má v ideálnej situácii, bez toho, aby si uvedomili, že situácia je iná. Drtil som speed toľko, že ma z toho boleli kolená, že som rozodral a takmer pretrhol 4mm hrubú repku na speede. Oblietal dážď, sneženie, dúhu a cítil zimomriavky z toho odhodlania, keď bola čierňava napravo, naľavo, no ja som stále videl cestu a ziapal
„Fortuna adiuvat audaceeeeeeeeeeees!“
Ďakujem, svet, že tu môžem byť a „biť sa.“ Toto bol najkrajší darček k meninám, meškal síce, ale len týždeň…
A tým, ktorí stoja za mnou
@sledovatelia
@top fanúšikovia
![orolTricolorSK-e1738861350324[1]](https://xalps.durifuk.com/wp-content/uploads/elementor/thumbs/orolTricolorSK-e17388613503241-r45hlbani6721y71fanvqh349c0dkyk6fioqudhtvu.png "orolTricolorSK-e1738861350324[1]")